Kultúra, umenie, zábava a šport

Kultúra alebo odpad?

Ktorým smerom sme sa pohli za posledné roky?

Zaznamenal som vyjadrenie známeho slovenského herca, že nevie, ako má vychovávať svoje deti na Slovensku. Je zhrozený, v akom stave sa nachádza spoločnosť, politika a celkovo v akom prostredí žijeme. Zobral deti na premiéru filmu Miki, aby jeho deti videli, ako to na Slovensku vyzeralo v deväťdesiatych rokoch a nešli tou istou cestou.

Viete, kedy som prestal pozerať televíziu Markíza pán herec? Koncom deväťdesiatych rokov. Nedal sa pozerať ten odpad, propaganda a klamstvá. Ale vy ste sa práve takýmto inštitúciám pchali do ..., a spoluvytvárali tento brak. Teraz kritizujete tento štát. Pozrite sa do zrkadla, kde zbadáte červený nos. Malé deti vedia, že červený nos znamená, že dotyčný klame. Dospelí zase vedia niečo iné, ale to tu nemusíme rozoberať.

Rád by som sa hercov spýtal:

Aké filmy ste vytvorili za posledných dvadsať rokov?

Sú pre spoločnosť prospešné, poučné, kultivované a zábavné?

Ste spokojní s výsledkami vašej činnosti?

Ako prispievate ku skvalitňovaniu spoločnosti?

Za to, v akom stave je kultúra, môžu politici alebo z 90% vy samotní?

 Aká je kvalita dnešných filmov a predstavení?

Ako by vás zhodnotili starí herci?

Nie je zrkadlom vašej práce záujem o vašu tvorbu?

Nemáte aj vy za to, ako vyzerá dnešná spoločnosť, maslo na hlave?

Ak je niekto profík, tak si to nemusí vydupávať na ulici. Ľudia sa sami o neho pobijú. Či je to maliar, hudobník, spevák alebo herec. Ak zaujmú kvalitou a originalitou, vyhrali. Ak nie, tak treba pridať.

Nedostala sa kultúra do podobného stavu ako šport? Koľko sme mali športovcov na poslednej „akože olympiáde“ a koľko sme priniesli medailí? Strach a bieda.

Keď sa niekto nevie predať, tak žobroní o dotácie, a keď nevie zaujať, tak máva dúhovou zástavou.

Staré Československé filmy si ľudia radi pozrú aj dnes. A tieto novodobé? Kvalita práce závisí od srdca, driny a peniaze sú až na poslednom mieste.

Športovec môže koľko chce vykrikovať že je dobrý. Výsledky ho upracú tam, kam patrí. Koľko by bolo takých futbalistov expertov, čo by tvrdili, že môžu hrať za FC Barcelonu? Nastúpi na zápas, dostane výprask a je po machrovaní. A bežec, plavec alebo cyklista? Možno sa ani nedostane na podujatie a ak áno, tak mu čas ukáže jeho kvalitu.

Mnohí umelci sú odborníci na politiku, sociológiu, a dokonca aj gynekológiu. Čo takto zostať pri svojej profesii a výsledkami ukázať svoje kvality?

Herci ale aj športovci sa vždy pasovali do role elity národa. Samozvaná elita. Problém je aj u národa ako takého, lebo ak vie niekto zahrať v divadle Mickey Mousa, tak si ľudia myslia, že asi bude mať pravdu vo všetkom. Pochopte to ľudia. Nebude.

Naučte sa počúvať to, „čo“ niekto hovorí. Neberte pravdu podľa toho, „kto“ niečo hovorí.

Športu zdar a kultúre zvlášť.

Čítaj tento článok na blogu Koncept